Prísť zámerne potichu do detskej izby. Sadnúť si do červeného kresla. Rozsvietiť asi dva metre vysokú lampu, stojacu vľavo od tohto červeného skvostu izby. Zobrať kľúč a odomknúť dotykom to malé tajomstvo, ktoré leží na stolíku stojacom napravo od kresla. Odomknúť pevným uchopením oboch rúk a otvoriť. Vojsť do brány tajov môjho sveta predstáv, kde aj útek pred votrelcom skončí a zastaví svoj priebeh zamknutím zázračného nástroja, zatvorením knihy.
Po napísaní týchto pár slov sa mi vynorili konkrétne spomienky, predstavy a pocity na to, ako sa cítim, keď otváram knihu a čítam. Vďaka môjmu štúdiu som mala možnosť počas jedného semestra sa venovať detskej literatúre, a hoci som mala vždy pocit, že ako dieťa som čítala veľmi málo, zistila som, že moje začiatky nie sú na pokraji katastrofy a úplného zániku vo víre povinností vysokoškoláčky. Dlhšiu dobu som rozmýšľala, že by som sa chcela venovala písaniu, ale nikdy som nenašla ten správny smer, ktorým by som sa mohla uberať. Preto dnes prinášam tento článok, ktorý na jednej strane odkrýva to, ako som sa dostala ja k písaniu a zároveň poukazuje na fakt, aké je dôležité pestovať u detí vzťah k čítaniu ako takému.
Dieťa je tvor, ktorý chce objavovať svet. Nie je výmyslom ak tvrdím, že každé dieťa, ktoré ešte nevie čítať, iba sa plazí alebo sa snaží hovoriť prvé slová má vzťah ku knihám väčší než hociktorý milovník kníh. Dieťa veľmi jednoducho nadväzuje vzťah s vecami, ktoré ho upútajú a priťahujú. Vďaka pestrosti a farebnosti materiálov, obrázkov a tematickosti sa u neho rozvíja predstavivosť, ktorá je pre neho veľmi dôležitá a bude ju využívať najmä v období, keď už farebnosť stránok pohltí čierno-biela záplava strohých strán "bežných" kníh, ktoré svoju farebnosť ukryli do slov.
Dieťa sa v predškolskom veku postupne venuje farebnosti a pestrosti sveta. Následne prichádzajú i knihy, ktoré sú venované a už sa špecializujú na záujmy dieťaťa postupne na primárnom stupni základnej školy. Dieťa má k dispozícií text a farebnosť, učí sa predstaviť si, prečo macko na obrázku ide do lesa a aký je jeho cieľ cesty. Všetko spolu súvisí. Podľa môjho názoru sa niekde v tomto období stane chyba, ktorá naruší akékoľvek vzťahy, ktoré si dieťa vytvorilo s knihami počas svojho "bezpísmenkového" obdobia a v dospelosti už knihu nikdy viac neuchopí do ruky. Aká chyba? Jednoducho deti majú rôzne záujmy, chcú všetko skúsiť, všetko vidieť a pritom i vplyvom modernej technológie viac hodín strávia pri počítači alebo tablete hrou, ktorá v podstate nemá ani konečný level, než by určitú časť toho času venovali knihe a rozhodli sa putovať do krajiny, ktorá je známa iba im a nikto iný ju nevidí tak ako oni. V tomto období by na to mali brať ohľad i rodičia, dieťa si dokáže navymýšľať hory-doly, tak prečo ho neposlať do takej krajiny, kde jeho najobľúbenejšie auto z hry, ktorú hral na PC, bude lietať do ďalekých svetov, ktorým názov dá iba on sám a nikto iný.
Dieťa sa v predškolskom veku postupne venuje farebnosti a pestrosti sveta. Následne prichádzajú i knihy, ktoré sú venované a už sa špecializujú na záujmy dieťaťa postupne na primárnom stupni základnej školy. Dieťa má k dispozícií text a farebnosť, učí sa predstaviť si, prečo macko na obrázku ide do lesa a aký je jeho cieľ cesty. Všetko spolu súvisí. Podľa môjho názoru sa niekde v tomto období stane chyba, ktorá naruší akékoľvek vzťahy, ktoré si dieťa vytvorilo s knihami počas svojho "bezpísmenkového" obdobia a v dospelosti už knihu nikdy viac neuchopí do ruky. Aká chyba? Jednoducho deti majú rôzne záujmy, chcú všetko skúsiť, všetko vidieť a pritom i vplyvom modernej technológie viac hodín strávia pri počítači alebo tablete hrou, ktorá v podstate nemá ani konečný level, než by určitú časť toho času venovali knihe a rozhodli sa putovať do krajiny, ktorá je známa iba im a nikto iný ju nevidí tak ako oni. V tomto období by na to mali brať ohľad i rodičia, dieťa si dokáže navymýšľať hory-doly, tak prečo ho neposlať do takej krajiny, kde jeho najobľúbenejšie auto z hry, ktorú hral na PC, bude lietať do ďalekých svetov, ktorým názov dá iba on sám a nikto iný.
Dieťa je iba tvor bez skúseností s veľmi dobre vyvinutým zmyslom pre počúvanie, zapamätávanie a nezmyselné opakovanie a používanie ich na tom správnom mieste, ktoré určí dieťaťa. Dieťa vie vďaka svojím skúsenostiam a pozorovaciemu talentu, kedy a kde má použiť tie správne slovíčka. Buďme preto i my na tejto ceste im skôr učiteľmi, vzormi a lídermi, než iba ľudia, ktorí prikazujú a zadávajú úlohy. Dieťa potrebuje fantáziu a ešte viac do života potrebuje vedieť čítať plynulo, rýchlo, pekne, zrozumiteľne a s porozumením. Keď si dieťa bude vedieť pretransformovať text do svojho sveta, pochopí dej a výsledkom bude = čítanie s porozumením.
Tu by som sa dostala k tomu, prečo som začala písať tento blog, knihy sú niečím čo ma vždy fascinovalo, hoci môj vzťah k nim nebol v minulosti až taký silný. Rozhodla som sa, že ľudia by mali vedieť, aké skvelé knihy na svete máme a že nielen filmy, ale i ten ich svet fantázie môže vyzerať ako najlepší film plátien našich kín, pretože iba oni budú režisérmi i všetkými dôležitými osobami v nakrúcacom tíme, len scenárista dodá scenár, podľa ktorého budú herci stvárňovať svoje úlohy.
Do farebného čítania sa s Vami lúči A. ♥
Pomaly začnem hltať slová jedno po druhom, bez ohľadu na to, či je desať hodín večer a treba mi ísť spať. Potichu letím do krajiny, kde zablúdim len počas spánku. Nemám zábrany zotrvať i do nasledujúceho dňa. Kreslo príjemne chladí počas letného horúceho večera. Cez okno spoza lampy fúkol večerný vánok fantázie, sveta iba môjho, sveta, v ktorom len ja mám právo rozhodnúť o ...
